História Slepého vrchu
S výskumom keltského osídlenia na Slepom vrchu začali pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre pred troma týždňami. (článok vyšiel v MY-Trnavských novinách v lete 2008). O fungovaní hradiska a každodennom živote jeho obyvateľov zatiaľ archeológovia veľa nevedia. Prvé hradisko, ktoré si Kelti na našom území postavili, sa rozprestiera na rozlohe viac ako dva hektáre a má dva pásy opevnenia. Kelti si zvolili Slepý vrch v katastri Dolných Orešian pre jeho výhodnú strategickú polohu. Zo strmého vrchu mali rozhľad na celé okolie a mohli tak ľahko pozorovať krajinu a odraziť prípadný útok. „Osídlený bol aj priestor mimo hradiska, o čom svedčia odkryté zvyšky obydlí,“ hovorí vedúci výskumu Karol Pieta. Archeológovia datovali keltské oppidum do 5. storočia pred našim letopočtom. Išlo o mladšiu dobu železnú a do Podunajského priestoru vtedy prichádzali prví Kelti. „Hradisko je dôkazom najstaršieho keltského osídlenia na našom území, zo Slepého vrchu sa potom postupne sťahovali do celej Karpatskej kotliny, aj na Havránok pri Liptovskej mare,“ vysvetľuje Pieta. Lenže Havránok už znamenal koniec keltskej éry na Slovensku. Posledné zmienky o ich prítomnosti na našom území pochádzajú z 1. storočia. Na šperkoch zobrazili mytológiu Na mieste sa nenašli žiadne mince. „V období začiatku mladšej doby železnej sa síce už používali, no pre Keltov boli ešte neznáme, razenie prišlo až neskôr.“ V areáli hradiska však mali Kelti kováčske aj hutnícke dielne. Slepý vrch bol pre nich zdrojom železnej rudy. Takisto vyrábali šperky z bronzu, na ktorých zobrazovali svoju mytológiu a rôzne bájne bytosti. Vodu získavali zachytávaním dažďov, ale tiež z viacerých horských prameňov. „Nemali takú spotrebu ako v súčasnosti. Na jej získavanie používali ženy, nosili ju v nádobách zo vzdialených zdrojov,“ doplňuje ďalší z archeológov. Krvavá obeta bohom alebo nečakaný útok? V odkrytom hradisku našli archeológovia niekoľko ľudských lebiek, detských aj dospelých, ale tiež kosti. Či šlo o obetu keltským bôžikom alebo o ľudí, ktorí zahynuli pri útoku iných kmeňov sa zatiaľ archeológom nepodarilo zistiť. „Mohlo ísť o krvavú masakru vedúcej až k zániku hradiska. Máme aj dôkazy o vyčíňaní ohňa,“ objasňuje Pieta. O tom, že orešanskí Kelti boli zlikvidovaní počas útoku hovoria nálezy bojovných zbraní – kopií, oštepov, mečov a šípov. Pod zničenie oppida sa pravdepodobne podpísali samotné keltské kmene, ktoré v týchto časoch križovali Európu. Aká dráma sa však odohrala na Slepom vrchu sa už presne nikdy nedozvieme. Slepý vrch patrí medzi najväčšie keltské hradisko objavené na Slovensku i v celom strednom Podunajsku a je symbolom začiatku ich pobytu u nás, osídlenie v Bratislave, na Devíne a Havránku sú posledné lokality, kde si Kelti budovali svoje pevnosti. Budúcnosť oppida je nejasná „Výskum bol nepochybne úspešný,“ hovorí Pieta. Už beztak bolo toto vzácne nálezisko veľmi poškodené. „Ľudia by si mali viac chrániť pamiatky a nemali by ich ničiť kvôli kupčeniu so starožitnosťami,“ hovorí. Zisťovací výskum sa tento týždeň na Slepom vrchu končí. Na základe neho určia archeológovia ďalšiu stratégiu odhaľovania keltskej minulosti. „Nálezisko je veľmi poškodené, do budúcnosti však chceme, aby sa využilo aspoň v rámci náučného chodníka. Na to bude potrebná regionálna iniciatíva.“
ďalšie články: