Nikto tomu asi neveril - ale podarilo sa – ideme na SIV do Hallstattu.
Objednávali sme SIV-ko myslím v máji a fakt som nedúfal, že v dnešnej dobe ako sme všetci zaneprázdnení a vyťažení, sa zadarí a pôjdeme všetci 9-ti, ako sme sa dohodli.
Ale letecký Guru stál nad nami a dal nám silu - takže je 18. 9. 2012 a idemeeeeeeeeeeeeeeeeeee.
Ako každá naša akcia - začíname úsmevne – ja prášim pre Igora o pol jednej v noci, aby sme stíhali byť o 1,00 na Zelenči, kde sa máme stretnúť s Dushom a Petlenom. Jasné že sme tam boli na čas, ako sa sluší a patrí na SEGA, a čakáme, čakáme a čakáme a ništ - nuž voláme Dushovi, že kde sa zas flákajú - heh - už v telefóne bolo jasné že odžubávajú, keď tvrdia že sú v Trnave - došli po pol druhej ako králi a sľúbili nám nejaké pivá, ako ospravedlnenie. Čiže celý výlet začal srandou a chlapi moji – už to neprestalo - namojdušu - hehe. Horšia vec bola že Petlenko sľúbil, že zoberie porádnee auto nejakého VW Tourana či čo, ale keď sme sa tam začali nakladať, zistili sme, že je to asi iba VW POLO - takže ho dost odžubali v tej predajni, nuž ale ísť sme chceli, tak sme sa tam nejako nasilu nasáčkovali. Myslím že to auto už nechce nikdy zažiť nič podobné - hehe. Takže vezieme sa v Polo-Tourane a ťaháme do Krásavice na Dunaji - kde sa stretávame s ďalšími dvomi autami, Adrenalín s rodinkou a Števo s Tibim, Brutom a Kristiánom.
Jasne že sme čakali dlho, lebo Števo mal v aute samých strašne vysokých ľudí, tak zakiaľ sa tam naskladali prešla aj hodina, ale konečne o nejakej tretej ťaháme zo Slovenska.
Cesta ubiehala celkom dobre, až na to, že som furt musel kukať dopredu, lebo som sa bál, aby chalani náhodou nezaspali - aj keď neviem prečo - ráno mi tvrdili že som spal celú cestu – ale myslím že toto je otázka uhla pohľadu - .
OK - takže je ráno pol ôsmej a sme tu. Obertraun, pri Hallstattskom jazere – krásne miesto - obkolesené horami – a históriou asymetrík, fullstalov, negatíviek, špirál, SATiek a iných nepríjemných výmyslov .
Od tejto chvíle to už naberá nejakú dynamiku tento náš výlet, takže zoznámenie s Daliborom, Slávkom, Radkom, Martinom, a ostatnými členmi Elspeedo teamu a jasné, že náš Jano-doktor-Orešanský též je tu.
Takže po káve za 2,5 € - uf - nám začína výuka - kontrola záložákov a výstroje, pričom sa už dozvedáme veľa zaujímavých vecí o výstroji, niektorí sú mierne dodrbaní, za tie záložky čo si dovliekli na kurz, kde je dosť veľká pravdepodobnosť jej vyhodenia a my, čo sme si kúpili nové, sa len uškŕňame a prikyvujeme, hehe. Potom začína teoretická výuka, ktorá trvá doobeda a poobede ideme nabití vedomosťami na kopec . Nálada absolútne skvelá – akurát že Dalibor nám pripomenul že dnes nejdeme nad vodu, ale dnes iba také ľahšie figúry, nad zemou, si nacvičíme, aby sme si zvykli a on videl ako nám to ide. – .
V tomto momente mi zvlhlo čelo a všetky ostatné otvory a videlo sa mi, že sranda skončila (ale nebolo to tak), a už mierne nervózni teda ťaháme na lanovku.
Kokos a jasné že lanovka drahá jak šľak - uf- po zľave 10,50, aj nám prachy nakoniec ledva vyšli, nuž ale čo sme čakali, šak sme v Alpách - dalo sa to, len proste keď tam niekto pôjde, treba s tým rátať.
Takze šup hore, trošku aj šlapeme a sme na štarte. Tu už je aj Slávek náš riadiaci štartovačky, též ináč velice šikovný pilot a inštruktor a nevimčoešte .
Rozložíme to a ide sa na vec – dnes robíme len asymetriku, frontstaly, b- stal, velké uši a húpačky. Tu musím zdôrazniť, že Daliborove pipipipipi - tak o tom sa nám ešte dlho bude snívať, a teda mne to moc nešlo, takže Dalibor sa napípal až až. Trošku dlhšie to trvalo zakiaľ sme sa dostali nad lúku a nacvičovali, takže - keďže parádne fúkalo na štart, tak sme do toho skočili a asi hodinku sme si pekne svahovali a vždy nás len Slávek odpálil postupne nad pristávačku. Ked sme porobili všetky figúry pod Daliborovým vedením, pristáli sme, pobalili veci a mastili na druhý pokus.
Druhý krát už ani lanovka nebola taká plná takže rýchlo sme boli hore a poďme hneď zas svahovať . Uf - musím podotknúť, že to nočné cestovanie, lietanie a figúry - no mali sme toho dosť. Neviem ako ostatným, ale mne na druhý raz to už išlo parádne - no proste myslím, že sme trhali šnúry jak gazda ďatelinu pre zajacov.
Takže pristátie a poďme sa ubytovať – tu musím podotknúť – že HOROR. Dvojka izba a na nej štyria ľudia... To ubytko bolo hororové celý čas - ale o tom sa nechcem viac rozpisovať, však sa niekedy povyprávame. Večerné kúpanie v Hallstattskom jazere a večera na jeho brehu ukončila tento deň. Potom uz len presun na izby a buvinkať chlapci, nech sme čerství na zajtra.
Deň druhý – pre mňa deň D – ráno o siedmej už počúvame Dalibora a Slávka, čo a ako sa robí, pri fulstale, KPZ-etke atď. Potom na trenažéri trénujeme naše reakcie čo a ako máme chmatnúť – tu podotknem, že som počúval veľmi pozorne a vyskúšal som si to asi 5-krát namiesto jedného, ale realita bola trošku iná – .
Ešte sme nafasovali školské sedačky, lebo v cocone to nie je bohviečo robiť a niektorí aj školské padáče – Fidesy, Fredy-ov a tak pod., a jasne že vysielačky. Loď bola pripravená a mastíme hore. Musím vypichnúť. že keď Dalibor vysvetľoval, tak podotkol že mu Walter – miestny rakúsky inštruktor spomínal, že tento rok ešte nikto záložku na kurze nehodil, len aby ste vedeli – a Maroš sa tak potmehúdsky usmieval - chichi.
Takže sme na štarte a nemilé prekvapenie fúka z kopca alebo zboku - márnost no teda nič moc to nebolo. Osobne som dvakrát skončil v kameňoch a v zeline, ale myslím že to ešte celkom dobre som dopadol - len jemne narazený prst - aspoň som sa naučil štartovať s vetrom v chrbte. Darmo, mali sme aj vybraté chrániče kvôli vode a rešpekt na štarte bol veľký. No ale nakoniec sa zadarilo a poďme ho – nad vodou už len Daliborov hlas v uchu – a stalo sa čo som myslel že ma nikto nikdy nedonúti – zrušil som ten padáč jak šarkana -------- - uuuuf ------- len horšie už s tým vypúšťaním. Jasne že som nedodržal nič čo som nacvičoval, ba myslím, že som to robil presne naopak ako som mal – uf uf –.
Nebudem to chlapi všetko popisovať proste niekomu sa darilo viac, niekomu menej ale všetci sme to nejak zvládli a popristávali – veď na fotkách uvidíte – a ideme druhý raz. Hore znova to isté štart ešte horší ale figúry nad vodou o to krajšie. Týmto všetkým budúcim adeptom hovorím, nevzdávajte to po prvom raze, druhý raz - parádne figúrky a taká radosť, keď sa zadarilo, že to ani neviem popísať – a dole potrasenie rúk a obrovské úsmevy – vôbec myslím že tá naša súdržnosť Orešanská na tomto kurze, sa našim kamarátom Moravákom velice páčila.
Nemôžem popisovať všetkých - ale niečo sa dá vypichnúť – proste boli krásne twisty – a tým pádom sa menili nejaké prezývky, nejaké zavlečené ušká - a tým pádom niektorí presne vedia kde je stabilo, a samozrejme aj nejaké záložky - a tu musím si zas spomenúť na Zorov- Marošov potmehúdsky úsmev pri inštruktáži - .
Dali sme to dvakrát a mali sme dosť – takže paaac ho, na kúpanie - a myslím že z tej eufórie ako sme ten deň zvládli, sme tam narobili na pláži takú skákaciu show z móla, že domáci budú isto na to dlho spomínať. Asi to bude aj v miestnej kronike.
Dalibor nás samozrejme upozorňoval, že máme pred sebou náročný deň, aby sme zbytočne nebumbali moc piva a tak, ale niečo sme dali a niektorí z nás, dali aj niečo navyše, takže bolo večer o ôsmej na brífingu velice veselo, a zas sa aj menili prezývky a dávali nejaké indiánske mená a myslím že napr. Toho čo sa usmieva a Toho čo piordi – už dobre poznajú na oboch stranách rieky Moravy.
Poďme ďalej - Elspeeďáci nám vysvetlili ako sa robí špirála atď a nejaké ďalšie veci a rozobrali sa videá nejaké a jasne že aj Marošova záložka atď. Tí čo bumbali moc, sa museli na druhý deň vypytovať na štarte od Slávka znovu ale čo už - sranda bola – hehe.
Po brífingu nejaké pivendá a večera pri vode a debata o celom dni... Zas boli nejaké problémy s ubytkom lebo nás nasáčkovali ôsmych do takej izbičky, asi tri krát tri metre a že na Pohodu. Nadávali sme jak kone a aj to trochu pomohlo. Dostali sme ešte jednu izbu a ako-tak sme sa vyspali...
Tak tretí deň. Hneď ráno sa k nám do "osmičky" nasťahovali ostatní, pretože ich izbu ešte predtým predali. A tak sme uz vedno spolu v jednej izbe vydržali až do konca. Ale poďme ho na lanovku. Nuž mali sme myslím také všetci divné pocity, že zas do toho ideme – a niektorí už si zobrali vlastné padáče, takže sme vedeli že to bude veselé. Osobne som bol tak dolámaný jak kľukový hriadeľ, no úplne hotový. Ale nejako sme sa premohli a už to fičalo, najprv sme štartovali z východnej štartovačky, ale potom už to bolo zas dobré na západnej. No musím povedať že fičalo to naozaj aspoň u mňa teda - robil som špirálky a teda po prvej som to chcel zabaliť - hehe - ale ten hlas Radioterapeuta - Dalibora je mimoriadne ukludňujúci a nástojčivý, tak som letel trikrát a dal som si ich tuším 9 kusov, plus nejaké drobnosti k tomu. Nemôžem nespomenúť výkony chalanov, ktorí dnes už zobrali svoje krídla a musím vypichnúť hlavne Dusha, Igora, Kristiána, Tibora, Bruta a jasné že Frantu z českej strany, ktorí zistili, že kua ten Fides je slabšia káva ako ich krídelká... Ja som bol dole a keď som to videl, tak som myslel, že skolabujem – proste – prepady cez šnúry niekoľkonásobné frontstaly, twisty, zavlečené uchá, stabilá, a aj záložka Frantova - no bola to iná sranda a tuším viac som sa bál o nich keď som stál na zemi jak o seba hore. A myslím že tiež sa zmenili nejaké prezývky ale to už sa dozviete z osobných profilov na sociálnych sieťach a podobne – hehe . Musím povedať že Dalibor sa aj tak väčšinou vyvaľoval na karimatke akurát párkrát rýchlo vyskočil a mierne nástojčivo hovoril do vysielačky „nech ho letet, nech ho letet, alebo ruce nahoru, dej tam pravou - vidíš co to znese atd.“ No proste šikovný je to chalan.
Ale teda všetci všetko vyriešili – alebo možno naše padáky - ktoré mimochodom ozaj dosť vydržia ako sme zistili a šťastne sme všetci boli dole.
Už len kúpanie a večera na pláži a išlo sa do hajan. Bruto nám k tomu krásne vyhrával na gitare.
Výlet do Halstatu – štvrtý deň, sme si dali oraz a išli sme trošku pozrieť kultúru a vyskúšať aj iné dopravné prostriedky ako padáč a lanovka, lebo sme boli dolámaní jak kone. Vybrali sme sa teda do Hallstattu pozrieť tú najstaršiu Solnú baňu na svete či čo a nejaké kostry, lebky a tak . Išli sme tam loďkou, ledva sme ju stihli vďaka Twistimu, ktorý utekal, aby ju zastavil pred odchodom vlastným telom, čo sa mu aj zadarillo.
Veľmi pekné mestečko, však uvidíte foto, a nákup nejakých suvenírov a Soľná baňa, veľmi zaujímavé ale aj únavné a aj drahšie pre našinca – ako všetko v Rakúsku asi – ale sme tam boli len raz, tak treba to pokukať – potom nejaké pivendo v reštauráciii, kde nás čašník najprv nechal trápiť sa s objednávkou a až po chvíľke sa spýtal po česky že čo chceme teda –hehe. (Inak Čecha tam nájdete na každom kroku).
A jasne že pivá nám doniesla baba jak lusk a nech sa páči – toť od Piešťan - takže chlopi, pekné baby vonku, sú všetky češky alebo slovenky – ale však to ste vedeli aj predtým.
Ešte aby som nezabudol, išli sme pozrieť miestny cintorín, starobylý s miestnosťou plnou lebiek, a pod kostolíkom - sme zbadali ako traja čínski fotografi fotia svadobný párik - chvíľku sme sa pozerali na nich a potom niekoho napadlo – myslim že Dusha - že šak skočme im aj my do záberu sa s nimi odfotiť ne? Zrazu len vidím že sa všetci hrnieme k tomu páriku a hneď objímačky veliké, no tí traja fotografi hneď začali sa rehotať a fotili nás jak besní, ešte si nás s nimi aj nadstavovali že ako máme stáť no proste takú prču ste ešte nezažili, ale šok došiel keď povedal že KISS, Kiss a včul sme nevedeli že kto ju má jakože boškať – a už sa niektorí na ňu chystali ale vtedy ju rýchlo začal ten ženích bozkávať - hehe - tak sme sa pomaly a smutne vytratili – uvidíme snáď nám ten fotograf pošle aj nejaké fotky z toho.
Jaaj ešte jedna akcia a kto iný samozrejme náš Oxygen, keďže on už v Soľnej jaskyni bol tak sa prechádzal po Halstate a naaaaahodu natrafil na nejakú skratku na vrchol, vybral sa po nej a určite sa nikto nezačuduje, že po chvílke zistil, že už nejde ale LEZIE po skalách a bez istenia v najvyššej obtiažnosti a okolo neho už lezú len pavúky a netopiere a teda určite to nie je skratka - tak ale samozrejme doliezol ju a ostal mu vysoko adrenalínový zážitok a pre nás vysoko srandovné rozprávanie pri pivečku – gratulujeme .
P.s. Určite to vyjde aj v miestnej horolezeclkej ročenke - hehe
Takže potom už len nazad loďkou a keďže sme boli zničení, tak sme šli popri jazere nie peši a behom, ako ráno, ale sme sa odviezli na vlaku a dokonca zadara, lebo sprievodca to mal jasne v paži - takže aspoň tak.
Večer veľká grilovačka a zas musím toho nášho inštruktora Dalibora spomenúť - neskutočne dobre ugriloval to mäsko – no nebíčko v papuli, a jasne že na Radka a jeho bubnovú show spolu s Brutom budeme fakt dllllho spomínať a aj na spievanie – pardon naše hučanie - a potom nádherný spev jednej Rusalky pri jazere medzi horami s nádhernou ozvenou – chlapi no proste úžasné niečo. Myslím že to bol zlatý klinec večera. Jedine čo sme podcenili boli pivá, zobrali sme si ich málo, takže akcia skončila v najlepšom, ale zas lepšie, jak aby nás hlava ráno bolela.
No posledný deň - všetci už unavení a bez nejakých veľkých ambícií – kurz sme vlastne mali za sebou. takže, vývoz hore, svahovačka a potom pristátie s nejakými menšími figúrami, kto už ako chcel - a musím vypichnúť Oxygena a Maja z Kysúc – ktorí sa rozhodli pre nácvik SAT-u. Sú to odvážni chalani a Majo to dal dvakrát ako z veľkej knihy a náš Števko to dal tiež, ale zistilo sa že na to proste nemá padáč a asi ani sedačku, takže predpokladám že ten SAT niekedy všetci nad Oreškami uvidíme.
Nuž a už iba šťastné pristátia a šup zas všetci do vody a na picu, jasne že veľká rozlúčka a bozkávačky s našimi novými kamošmi z Elspeeda (teda bozkávačky len s babamy hej? – že sme spali ôsmi na izbe to ešte ništ neznamená,si zas nemyslite ), a už len konštatovanie – do šľaka, že nie je viac toho času a peňazí, aby sme si mohli takéto akcie dovoliť častejšie, a hlavne s týmto teamom z Beskýd – lebo tuším aj ich aj nás to lietanie dosť baví..
Tož chlapci a dievčence to je asi všetko - a za seba ešte poviem – do poslednej chvíle som nevedel či idem a chcel som to zrušiť, mal som seknuté kríže a narazený, opuchnutý prst, ale teraz, keď som to absolvoval, som šťastný človek, lebo keby mi malo ujsť toto všetko čo som tam zažil – síce by som si to nevedel predstaviť – ale asi by som sa zbláznil.
Naučili sme sa strašne veľa a ja som určite prekonal nejaké svoje hranice, - kto by si to pomyslel - takže výsledok - výborná akcia a všetkým absolútne odporúčam - choďte do toho, je to SUPER.
Samozrejme že Ďakujeme všetkým čo sa o nás postarali - Elspeedo teamu, Slávkovi, Radkovi, Martinovi, Janovi-nášmu, kamarátom všetkým čo tam boli a trénovali s nami, no a jasne že zdravíme aj - Studnicu paraglidistickej múdrosti – Dalibora -- .
Ešte mi nedá nespomenúť jednu krátku vetičku, "Krátke dynamické NE", ktorú sme dennodenne počúvali a na ktorú sme si zvykli a používali sme ju takmer pri každej príležitosti. Poliak Radek nechtiac vymyslel indiánske meno jednému z nás, keď si nevedel spomenúť na meno a pytal sa "Kde je ten co pjordi?" .
No a hajlajtom zaverečneho večera bola hláška, že to bolo všetko NA POHODU
P.p.s. A Ďakujem Petlenkovmu Polo- Touranu, ktoré výborne slúžilo a zdravých nás domov donieslo –
PPPs.: Myslím že by ste chalani čo ste tam boli mohli popridávať aj nejaké vaše postrehy lebo som ja nebol všade a tak - komentáre, perličky veď vy už viete - lebo ja som hlava deravá.......
- Duri -
(ak vas nieco z vyletu este napadne, dopiste do diskusie pod clanok)
link na fotky od
A krátke video z Afterparty na plazi...
Komentáře
Přehled komentářů
Lenka: No to je krása!!!! Děkuji moc a ty vaše stránky, prostě boží. Pozdravuj vespolek a těším se co nejdříve na viděnou... Katucha???
Kristinka: no je to skvele! mam z toho obrovskou radost.. je to to nejlepsi kdyz ma clovek hezky zazitek a pak jeste zjisti, ze ho nekdo zdokumentoval:)
...ešte
(twisti, 24. 8. 2012 10:34)
Ja by som už len skratkovito, lebo pamäť postupne odchádzala – Dusho, krytka od foťáka alebo penaženky by vedeli rozprávať :-)
čiriklo - Krétska špecialita, ktorú v sprievodcoch nenájdete. Poznajú ju sereďskí dobrodruhovia, ktorí vedia, ako na ne – svetlo, metla, rôzne popevky. Na SIV kurze sa z nej stala vďačná vsuvka do konverzácie alebo náhrada za tradičné pivné Nazdravie!
„Máme tady něco nedodělaného“ – postrach paraglidistu kludne letiaceho si nad jazierkom, kochajúceho sa nádhernými výhľadmi
„Dej si pravou a dáme si jěště tu houpačku“ – no konečne alebo hurááá alebo pohoda, klídek, tabáček
Hľadanie posledného piva – dobrodružná hra, vhodná pre 3 až 99 hráčov v rôznych lokalitách sveta. Odporúča sa hrať za tmy a hlasného povzbudzovania. Úplatky hĺadajúci dávať môže.
Schober – označenie ubytovania nevhodného pre človeka slobodnej mysle, netúžiaceho po malých štípancoch neznámeho pôvodu alebo túžiaceho po čistých či akýchkoľvek perinách alebo bývajúceho s Tým čo piordi
„Na ja... Shon gut!“ – pekná si cica, peknáá
„Jak dělal? Co dělal? Ona dělala, co sem měl dělat?“ – tandemista alibista ;-)
Re: ...ešte
(dusho, 24. 8. 2012 11:23)
jo jooo, clovek by aj zabudol...
twisty co odstavec, to nezabudnutelny zazitok :D
Re: Re: ...ešte
(twisty, 24. 8. 2012 13:29)Máš pravdu, twisty bude s tvrdým. Vyzerá tak lepšie :-)
Re: Re: Re: ...ešte
(Juros , 24. 8. 2012 22:46)
a ešte - Čavte šťávy kam tečete .......:-)))
Re: ...ešte
(Juros, 26. 8. 2012 11:58)Fhu chlapi a ešte som si teraz spomenul jak mi pri instruktáži spadli na hlavu tie parohy...:-))))))) chacha chaaaaaaaaaaaa
Re: Re: ...ešte
(dusho, 26. 8. 2012 13:47)
tak duri toto malo byt v clanku. No fakt skoda, ono sa to neda vsetko behom chvilky spomenut :)
KUA ale to bola sila tie parohy, fakt :D
Re: Re: ...ešte
(mros, 27. 8. 2012 10:22)
A doma si to riešil nejako?
Myslým tie parohy :-)
ešte
(maroš, 24. 8. 2012 19:14)
Dalibor mal pre každý neštandartný režim názov.
My sme mali pre všetky len jeden : do p...
Fotky zo SIV
(Jano, 24. 8. 2012 11:40)Bola to paradna jazda :-) Kdo by neveril tak tu su fotky. http://elspeedo.cz/paragliding/kurzy-paraglidingu/fotokronika/3-siv-halstat-2012-paradni-particka-paradni-trenink.html
reakcia na video afterparty od lenky a kristinky
(dusho, 27. 8. 2012 14:49)